Kreativita pôsobí tajomným a zdanlivo paradoxným spôsobom. Kreatívne myslenie je trvalé, definuje charakteristiku niektorých osobností, ale môže sa tiež meniť v závislosti od situácie a kontextu. Inšpirácie a nápady často vznikajú zdanlivo odnikiaľ a keď ich potrebujeme, neobjavia sa. Kreatívne myslenie vyžaduje celkové poznanie, ktoré je úplne odlišné od procesu myslenia.

Neuroveda vysvetľuje zložitý obraz kreativity. Dnes  už vedci vedia, že kreatívne myslenie je oveľa zložitejšie ako len doterajšie rozlišovanie na pravú a ľavú hemisféru mozgu ako si mnohí z nás myslia (ľavá hemisféra mozgu = racionálna a analytická, pravá hemisféra = kreatívna a emocionálna). V skutočnosti kreatívne myslenie zahŕňa celý rad kognitívnych procesov, nervových dráh a emócií. A my ešte stále nemáme úplný obraz o tom ako myseľ s nápadmi pracuje.

 Vzaté po psychologickej stránke, kreatívne typy osobností je ťažké presne určiť.  A to predovšetkým preto, že sú zložité, plné protikladov a majú tendenciu vyhýbať sa zvykom či rutine. A nie je to len tradičná predstava „trápiaceho sa umelca”. Umelci skutočne môžu byť zložitejší ľudia. Výskum naznačuje, že tvorivosť zahŕňa spájanie viacerých charakteristických čŕt, správaní sa a sociálnych vplyvov v jednej osobe.

 “Je vlastne ťažké pre kreatívnych ľudí dôkladne sa poznať, pretože kreatívne JA je oveľa zložitejšie ako ne-kreatívne JA,” hovorí Scott Barry Kaufman, psychológ z New York University, ktorý roky skúma kreativitu ( The Huffington Post). “Veci, ktoré vytŕčajú najviac sú paradoxy kreatívneho JA… Nápadití ľudia majú zložitú myseľ.”.

Kým neexistuje žiadny “typický” kreatívny typ človeka, existujú niektoré vypovedajúce charakteristiky a správania sa vysoko kreatívnych ľudí.

Tu je 18 vecí, ktoré robia inak.

 

Snívajú s otvorenými očami.

Kreatívne typy vedia, napriek tomu čo im hovorievali ich učitelia škole, že snívanie s otvorenými očami nie je strata času. Podľa Kaufmana a psychologičky Rebeccy L. McMillan, ktorá je spoluautorom správy s názvom “Óda na pozitívne konštruktívne denné snenie”, putovanie  myšlienok môže pomôcť v procese “tvorivej inkubácie.” Mnohí zo skúsenosti vieme, že najlepšie nápady prichádzajú zdanlivo z ničoho keď je naša myseľ inde.

Hoci snívanie nemá pre niekoho žiadny zmysel, štúdia z roku 2012 naznačila, že veľmi aktívne zapája činnosť mozgu – môže viesť k náhlym prepojeniam a postrehom, pretože to súvisí s našou schopnosťou vybaviť si informácie mimo našu pozornosť. Neurovedci tiež zistili, že pri snívaní s otvorenými očami prebiehajú tie isté procesy v mozgu ako pri fantázii a kreativite.

Všetko pozorujú.

Svet patrí kreatívnym ľuďom – vidia možnosti všade a neustále prijímajú informácie, ktoré sú krmivom pre kreatívnu tvorbu. Ako Henry James uvádza, “spisovateľ je niekto, pre koho nie je nič stratené.”

Spisovateľka Joan Didion vždy so sebou nosila zápisník a povedala, že si zakaždým zapisuje postrehy o ľuďoch a udalostiach. Bol to koniec koncov jej spôsob lepšie porozumieť jej vlastným spletitostiam a vnútorným rozporom jej mysle. “Poslušné zaznamenávame toho, čo vidíme okolo nás, je spoločným menovateľom všetkého čo vidíme, transparentné, nehanebné, nezmieriteľné JA” napísala Didion v jej eseji “Neustále so zápisníkom“. „Reč je o niečom súkromnom, častiach myšlienok, ktoré sú príliš krátke, o náhodnom a nestálom zoskupovaní so zmyslom pre ich zvýraznenie”.

Pracujú hodiny, ktoré pracujú pre nich.

Mnoho veľkolepých umelcov hovorí, že najlepšie odvedú prácu buď veľmi skoro ráno, alebo neskoro v noci. Vladimir Nabokov začal písať hneď potom čo sa prebudil o 6 alebo 7 hodine ráno. A Frank Lloyd Wright zvykol vstávať o 3 alebo 4 hodine ráno. Zvykol pracovať niekoľko hodín predtým než šiel späť do postele. Bez ohľadu na čas, jedinci s vysokou úrovňou kreatívneho myslenia často prídu na to kedy im to najlepšie myslí a podľa toho si prispôsobia svoj časový harmonogram.

Venujú čas bytiu osamote.

„Aby boli ľudia otvorení prúdu tvorivých myšlienok, musia mať schopnosť konštruktívneho využitia samoty. Človek musí prekonať strach byť sám,” napísal americký psychológ Rollo May. Umelci a ľudia s kreatívnym myslením sú často zaškatuľkovaní ako samotári. A aj keď to tak nemusí byť, bytie osamote môže byť kľúčom k vyprodukovaniu ich najlepšieho diela. Kaufman vraví, že toto opäť súvisí so snívaním – musíme dať sami sebe čas aby sme umožnili našim myšlienkam blúdiť sem a tam. „Musíte sa dostať do kontaktu s týmto vnútorným monológom aby ste boli schopný to vyjadriť“, hovorí. “Je ťažké nájsť ten vnútorný tvorivý hlas ak nie ste v kontakte sami so sebou“.

Životné prekážky obracajú naruby.

Mnoho z najznámejších príbehov a piesní všetkých čias bolo inšpirovaných zvierajúcim žalúdkom a žiaľom. A práve tieto problémy uvoľňujú cestu k veľkému umeniu. Objavujúca sa oblasť psychológie nazývajúca sa post-traumatický rast naznačuje, že mnohí ľudia sú schopní využiť svoje ťažkosti a životné traumy z ranného detstva pre svoj značný  tvorivý rast. Konkrétne, vedci zistili, že trauma môže pomôcť ľuďom rásť v oblasti medziľudských vzťahov, duchovnosti, ocenenia života, osobnej sily a – čo je najdôležitejšie pre kreativitu – vidieť nové možnosti v živote.

“Veľa ľudí vie, že ako palivo pre tvorivosť slúži nový pohľad na realitu,” hovorí Kaufman. “Čo sa stalo je, že ich pohľad na svet ako bezpečné miesto alebo ako určitý typ miesta bol rozbitý v určitom okamihu života. To im spôsobuje, že musia ísť na okraj a vidieť veci v novom, sviežom svetle – a to je pre kreativitu veľmi priaznivé.”

Vyhľadávajú nové zážitky.

Kreatívni ľudia sa radi vystavujú novým zážitkom, pocitom a stavu mysle – a táto otvorenosť je významnou indíciou tvorivého výstupu. “Otvorenosť novým skúsenostiam je stále najsilnejším predpokladom tvorivých výsledkov,” hovorí Kaufman. “Skladá sa z mnohých rôznych spolusúvisiacich aspektov: intelektuálna zvedavosť, hľadanie vzrušujúcich zážitkov, otvorenosť voči vlastným emóciám, otvorenosť voči fantázii. To čo ich spája je snaha o preskúmanie sveta, ich vnútorného a vonkajšieho sveta.”

Zlyhávajú.

„Húževnatosť je nevyhnutným predpokladom pre tvorivý úspech“, hovorí Kaufman. „Vykonávanie tvorivých prác je často popisované ako proces, ktorý sa opakovane nedarí až pokým nenájdete niečo čo „vyjde“. Kreatívci zlyhávajú a tí naozaj dobrí zlyhávajú často“ napísal prispievateľ Steven Kotler v sekcii Einsteinov tvorivý génius v časopise Forbes.

Veľa sa pýtajú.

Kreatívni ľudia sú nenásytne zvedaví – vo všeobecnosti sa rozhodnú žiť život pretkaný životnými skúškami. A hoci im vek pribúda, stále si udržiavajú pocit zvedavosti v živote. Či už prostredníctvom intenzívnej konverzácie alebo osamote s hlavou putujúcich myšlienok. Ľudia s kreatívnou mysľou pozerajú na svet cez seba a chcú vedieť prečo a ako je to tak ako to je.

Pozorujú ľudí.

Od prírody si všímajú a zaujímajú sa o život druhých. Kreatívne typy často milujú pozorovať ľudí – z tohto pozorovania môžu vzniknúť najlepšie z ich nápadov.

“Proust strávil takmer celý svoj ​​život pozorovaním ľudí, spisoval svoje postrehy, ktoré nakoniec vyšli v jeho knihách,” hovorí Kaufman. “Pre mnoho spisovateľov, pozorovanie ľudí je veľmi dôležité … Sú nadšenými pozorovateľmi ľudskej povahy“.

Riskujú.

Časť tvorivej práce tvorí riskovanie. Mnoho kreatívnych typov sa vyžíva v riskovaní v rôznych aspektoch ich života. “Medzi riskovaním a kreativitou je hlboký a zmysluplný vzťah, je však často prehliadaný,” napísal do Forbes prispievateľ Steven Kotler …”Kreativita je akt robenia niečoho z ničoho. Vyžaduje zobrazenie „niečoho“ najskôr v predstavivosti. A nie je to práca pre bojazlivých. Stratený čas, pošpinená reputácia, minuté peniaze – je výsledok, ak sa kreativita nevydarí.”.

Pozerajú na celý život ako na príležitosť na sebavyjadrenie.

Nietzsche veril, že život človeka a svet by mal byť považovaný za umelecké dielo. Kreatívne typy ľudí môžu skôr vidieť svet týmto spôsobom  a hľadať príležitosti pre sebavyjadrenie v každodennom živote.
“Prejav tvorby znamená sebavyjadrenie,” hovorí Kaufman. “Kreativita nie je nič viac než individuálne vyjadrenie svojich potrieb, prianí a jedinečnosti.”

Sledujú svoje skutočné vášne.

Kreatívni ľudia majú tendenciu byť vnútorne motivovaní – to znamená, že sú motivovaní konať z nejakej vnútornej túžby, skôr než z túžby po vonkajšej odmene alebo uznaní. Psychológovia poukazujú, že kreatívni ľudia získavajú energiu z aktivít, ktoré pre nich znamenajú výzvu. Výskumy naznačujú, že uvedomenie si vnútornej túžby vykonávať túto činnosť môže byť spúšťačom kreativity.

“Významní kreatívci si vyberajú a nechajú sa vtiahnuť do náročných, riskantných problémov, ktoré im prinášajú silný pocit moci z možnosti využívať svoj ​​talent,” napísal MA Collins a TM Amabile v Príručke tvorivosti.

Dostávajú sa von z vlastnej hlavy.

Kaufman tvrdí, že ďalší účel snívania je, že nám pomáha dostať sa z našej obmedzenej perspektívy a preskúmať ďalšie spôsoby myslenia, ktoré môžu byť významným prínosom pre tvorivú prácu. „Snívanie sa vyvinulo, aby sme sa mohli pustiť súčasnosti “, hovorí Kaufman. „Mozgové procesy sú spojené so snívaním a tiež s teóriou mysle. Rád to nazývam „Imaginatívne mozgové procesy“, ktoré vám umožnia predstaviť si svoje „JA“ v budúcnosti, ale tiež vám umožnia  predstaviť si, čo si myslia iní.“

Výskum tiež naznačuje, že „psychologický odstup“, akoby situácia bola nereálna a cudzia, tiež napríklad uvažovanie o pohľade inej osoby – môže podporiť kreatívne myslenie.

Strácajú pojem o čase.

Kreatívne typy ľudí môžu zistiť, že keď píšu, tancujú, maľujú alebo vyjadrujú sa iným spôsobom, sa dostávajú do koncentrácie – „prúdu“, ktorý ich kreatívne myslenie ešte viac ženie. „Prúd“ je duševný stav, kedy jedinec presahuje všetkými hranicami vedomé myšlienky k dosiahnutiu stavu sústredenia bez námahy a pokoja. Človek nachádzajúci sa v tomto stave je prakticky imúnny voči akýmkoľvek vnútorným alebo vonkajším tlakom a rozptýleniam, ktoré by mohli brániť jeho tvorivej realizácii. Do stavu „prúdenia“ sa dostanete ak vykonávate aktivitu, ktorej sa tešíte, alebo ste v nej dobrý, ale tiež je pre Vás výzvou – takisto ako hociktoré dobré kreatívne projekty.

“Kreatívni ľudia hľadajú veci, ktoré milujú, ale tiež budujú zručnosti dostávať sa do stavu „prúdenia“,hovorí Kaufman. „Stav prúdenia vyžaduje zhodu medzi vašimi schopnosťami, zručnosťami a činnosťou, ktorou sa zaoberáte“.

Obklopujú sa s krásou.

Ľudia s kreatívnym myslením majú tendenciu mať vynikajúci vkus a v dôsledku toho sa obklopujú krásou.
Štúdia nedávno zverejnená v časopise Psychológia estetiky, kreativity a umenia ukázala, že hudobníci – vrátane hudobníkov orchestra, učiteľov hudby a sólistov – vykazujú vysokú vnímavosť a reakciu na krásu umenia.

Vedia si pospájať body.

Ak existuje jedna vec, ktorá rozlišuje vysoko kreatívnych ľudí od ostatných, je to schopnosť vidieť možnosti kde ich ostatní nevidia – alebo inými slovami, majú víziu. Mnoho skvelých umelcov a spisovateľov povedalo, že kreativita je jednoducho schopnosť pospájať si súvislosti či body, ktoré by ostatných možno nikdy nenapadlo spojiť. Steve Jobs hovoril: “Kreativita je jednoducho len spojenie si vecí“. Keď sa spýtate kreatívnych ľudí ako niečo urobili, cítia sa trochu previnilo, pretože oni to reálne neurobili, len to niekde videli. Zdalo sa im to po chvíli jasné. Je to preto, že boli schopní si pospájať zážitky či skúsenosti a vytvoriť z nich nové veci.

Neustále rozoberajú veci.

„Rozmanitosť skúseností je pre kreativitu rozhodujúca ako čokoľvek iné“, hovorí Kaufman. Kreatívni ľudia radi veci rozoberajú, spoznávajú nové veci a snažia sa vyhnúť všetkému čo robí ich život monotónny a všedný.
“Kreatívni ľudia disponujú väčšou množinou získaných rozmanitých skúseností a zvyk je zabijakom rôznorodosti skúseností.” hovorí Kaufman.

Venujú čas otvorenej mysli.

Kreatívni ľudia chápu hodnotu čistej a sústredenej mysle – pretože ich práca je na tom závislá. Mnohí umelci, podnikatelia, spisovatelia a ďalší kreatívni ľudia, ako David Lynch,  začali meditovať, pretože meditácia je nástrojom pre odposluch ich tvorivého stavu mysle. A veda podopiera myšlienku, že meditácia naozaj zvyšuje činnosť Vášho mozgu v mnohých ohľadoch. Holandská štúdia z roku 2012 naznačuje, že niektoré meditačné techniky naozaj podporujú kreatívne myslenie. A voľnomyšlienkové praktiky sú spojené s lepšou pamäťou a sústredením, vylepšujú emocionálnu pohodu, znižujú stres a úzkosť, zlepšujú duševnú jasnosť – toto všetko vedie k lepším kreatívnym myšlienkam.

Voľný preklad Jana Lodňanková

Zdroj:

Carolyn Gregoire – http://www.huffingtonpost.com/2014/03/04/creativity-habits_n_4859769.html

18 vecí, ktoré ľudia s kreatívnym myslením robia inak