Pri svojej práci recruitera, alebo po slovensky výberára, sa niekedy stretávam s pre mňa trochu nepochopiteľným prístupom k výberovému procesu či k hľadaniu si práce. Častokrát počujem či čítam, že je problém dostať sa na pohovor. Dôvody nebudem rozpisovať. Nepíše sa o situácii kedy sú uchádzači pozvaní na výber, ale neprídu.

 Z mojej skúsenosti viem, že pri pozývaní viacerých kandidátov na skupinový pohovor či assessment centrum príde veľakrát o štvrtinu (stalo sa mi, že aj o polovicu) ľudí menej. Vo všeobecnosti nie je už pre mňa prekvapením, ale skôr očakávaním, že účasť sa nevyšplhá k číslu 100 %. Prekvapením skôr ostáva fakt, že sa ku mne nedostáva informácia od kandidátov, že sa výberu nezúčastnia. Či už telefonicky alebo, pre mnoho ľudí jednoduchším spôsobom, e-mailom. Na svoju neúčasť majú svoj dôvod. Stratili záujem o spoločnosť, o pozíciu, dostali inú pracovnú ponuku, nemôžu sa uvoľniť z práce alebo sa im jednoducho nechce cestovať kilometre na pohovor, kde nie je isté či budú vybratí. Úplne to chápem. Veď aj oni sa rozhodujú pre zamestnávateľa a pozíciu, nielen zamestnávateľ pre nich. Naposledy pri 2 dňovom výbere, kde malo byť pôvodne pozvaných 14 ľudí, nakoniec prijalo pozvanie 11 z nich. Prišlo 8. Niektorí z nich nedali vedieť, že neprídu. Proces organizácie bol rovnaký ako vždy. Uchádzač po prvotnom telefonickom rozhovore, na základe ním zaslaného životopisu a jeho prihlášky na konkrétne pracovné miesto, potvrdil svoju účasť. Dohodli sme sa, že ak by sa nemohol zúčastniť výberu, bude nás informovať. Stačí jedným slovom – „neprídem“. Zvykom býva zasielať uchádzačovi aj pozvánku s detailmi výberového konania a kontaktných osôb. V rýchlosti či nevhodnom prostredí na telefonickú komunikáciu môže mať problém exaktne zachytiť všetky informácie po telefóne. Veď sa môže nachádzať v práci kde nemá priestor na diskrétnu komunikáciu, alebo v električke, v hlučnom prostredí a možno mu/jej pri nohe behá malé dieťa s plačom prehlušujúcim našu konverzáciu počas telefonátu. A čo si budeme hovoriť. Človek môže byť zaskočený, že bol práve pozvaný na pohovor. Aj keď si sám zasielal svoj životopis. Možno aj na viacero pozícií a do viacerých firiem. Len už strácal nádej.

Ďalším krokom bolo e-mailové potvrdenie účasti jednotlivými uchádzačmi. Nasledoval deň D – deň výberového konania. A pár minút do začiatku výberového konania. Uchádzač nechodí. „Zúčastní sa? Alebo len mešká? Budeme na neho teda čakať? A ako dlho?“ Bežali mi otázky hlavou. Mojim zvykom je kontaktovať uchádzača s cieľom zistiť dôvod jeho neúčasti resp. možno len nejakého meškania. Volám. Telefónne číslo uchádzača je nedostupné. „a) Mohol si vypnúť mobil a niekde čaká na recepcii. B) Alebo je vo vnútri v zasadačke a nevedomky sa hráme na schovávačku. C) Alebo si vypol telefón, lebo mal prísť na pohovor, ktorý síce potvrdil … ale nechcelo sa mu jednoducho vysvetľovať dôvody“. Častokrát je to možnosť C. Vytáčam telefónne číslo ďalšieho nezúčastneného uchádzača. Zvoní! „Ááá, super, asi len mešká …“, pomyslím si. Z druhej strany linky odznejú slová: „zavolajte mi neskôr, teraz nemôžem“. Pomaly si zvykám, že odpovede môžu byť typu: „jééj, zabudol/a som, že dnes mal byť ten výber“ (OK, stáva sa) alebo „musel/a som ísť na služobnú cestu, prepáčte, nestihol/a som napísať“ alebo „zamestnal/a som sa už …“. Vlastne o nič nejde. Len o fakt, že aj recruiter či výberár (spolu s manažérom, pre ktorého vyberá), si organizuje svoj čas. A tiež pripravuje obsah výberu, harmonogram a materiály na istý počet uchádzačov. Preto je fajn, ak vie aký “plus mínus” počet ľudí sa naozaj zúčastní.

Je to bežná prax. Človek skôr očakáva takéto správanie (neinformovanie) od uchádzačov, ktorí čerstvo mávajú diplomom v ruke. Predsa, nemajú pracovné návyky či neuvedomujú si dôsledky. Veď aj ja som bola v ich veku. Avšak veľkú časť „neospravedlnených neúčastníkov“ v mojej štatistike netvoria absolventi.

Ľudia si neuvedomujú, že trh práce či jednotlivé segmenty, medzi ktorými uchádzači kolujú, je ozaj malý. Firmy sú popreplietané či už majetkovo alebo ľuďmi. Okrem iného, aj recruiter môže v čase zmeniť firmu. Môže pôsobiť zrovna u zamestnávateľa, ku ktorému si “neospravedlnený neúčastník” práve zaslal svoj životopis.

Čo ma teší je fakt, že je stále viac ľudí hľadajúcich si prácu, ktorí k výberovému procesu pristupujú veľmi zodpovedne.

Jana Lodňanková

Príde, nepríde – to je otázka