Ideálna predstava pri obstarávaní produktov či služieb je, že zákazník robí rozhodnutia založené na faktoch a dôkladnom zvážení plusov a mínusov produktov a služieb. Týka sa to aj vedomostí a znalostí.

Samotný obal, značka či certifikát vo všeobecnosti predáva.

Možno ste sa už stretli so situáciou, že ste si kúpili bonboniéru. V peknej veľkej krabici. S predpokladom, že sa v nej bude nachádzať väčšie množstvo dobrých bonbónov. Mohla nastať situácia, že Vaše očakávania sa a) naplnili úplne alebo b) nenaplnili t.j. po otvorení krabice na Vás čakalo veľa bonbónov avšak s chuťou slabšieho priemeru. Alebo ste so zdvihnutým obočím pozerali na polovičné množstvo z kvantity, ktorú ste očakávali. Avšak s excelentnou kvalitou.

Niečo podobné sa môže diať aj na pracovnom trhu, pri uchádzačoch a ich životopisoch. Aj tu obal častokrát predáva. Životopis ako obal je prvý kontakt s dopytujúcou sa stranou. Na prvý pohľad dokonale upravený a oku lahodiaci životopis spúšťa automaticky v hlave myšlienku: „aký pekný životopis, človek si dal záležať“. A ešte keď obsahuje relevantné skúsenosti. Opäť platí, že a) naplní úplne očakávania od uchádzača alebo b) nenaplní. V prípade b) to môže byť len pozlátko, ktoré sa v šťastnom prípade odhalí na pohovore.

Uvediem príklad. Na pozíciu účtovníka vyžadujúcu orientáciu na detail, mi životopis (obal) v prvom momente niečo napovie. Ak by v ňom boli chyby, gramatické, chýbajúce interpunkčné znamienka či rozhádzaný a neuhladený text, v duchu si poviem, že to asi nebude človek s vysokou orientáciou na detail. Ale zvážim aj iné okolnosti, dám tomu šancu. Ikeď priznám sa úprimne, zo stoličky za počítačom s predsudkom, že asi skôr na pozíciu účtovníka nebude. Mimochodom, aj ja mám v životopise odrážky rovnakej dĺžky, dala som si záležať, avšak neznamená to, že som prirodzený detailista a získavam v tomto 10 bodov z desiatich (vôbec nie a aj to uvádzam na pohovore ako svoju slabšiu stránku, s ktorou však viem pracovať, len mi berie viac energie). „Po otvorení obalu“ t.j. na osobnom pohovore môžeme následne odhaliť ako to v skutočnosti je, čo sa môže skrývať za tým obalom.

Tak ako obal aj certifikát môže predať. Nie je tajomstvom, že držitelia certifikátov sú pre zamestnávateľa oveľa atraktívnejší. Certifikát je všeobecne uznávaným „dôkazom“ toho, že požadovaná vedomosť či znalosť má podchytenú úroveň. Dôležité je všimnúť si, v akom čase jedinec certifikát získal a hlavne ako je motivovaný (vnútorne či vonkajším okolím) vzdelávať sa v danom smere a využívať poznatky v praxi aj po získaní „papieru“. Významnú rolu tu zohráva práve vnútorná motivácia ako povedal Paul J. Meyer: „Pokiaľ chceš dosiahnuť trvalého úspechu, musí motivácia, ktorá ťa ženie k tomuto cieľu, vychádzať zvnútra. Nezáleží na tom, kto si, ani ako si starý.“ Pod tým trvalým úspechom si môžeme predstaviť využitie vedomostí a znalostí, ktoré vedie k tomu, že človek naozaj vie.

Prax ukazuje, že trh je plný šikovných ľudí aj bez certifikátov, ktorí vedia viac ako to vyzerá v ich životopise. A sú navyše vnútorne motivovaní. Keďže nemajú certifikát, častokrát si vypýtajú nižší plat čo môže vyvolať podozrenie či naozaj vedia. Nadviažem na oblasť účtovníctva. Na pozíciu účtovníka si vyžaduje klient – zamestnávateľ znalosť istého účtovníckeho softvéru. Otvorím životopis, kandidát uvádza certifikát. Nerobil s ním posledné roky. Vie viac ako človek bez certifikátu, ktorý so softvérom robil posledné roky? Možno ani nie. Tak ako v mojom prípade napríklad Cambridge certifikát z anglického jazyka získaný pomaly 9 rokov dozadu :-). A ďalších 9 rokov aktívneho nepoužívania. Stretla som sa nedávno s názorom, že veď má uchádzač Cambridge certifikát, určite vie výborne anglicky. S určitosťou viem ja povedať, že určite neviem či vie.

Podobný princíp sa deje nielen na pracovnom trhu, ale aj na trhu produktov a služieb.

Na trhu pôsobia firmy, ktoré majú krásny obal. Obalom môžu byť napríklad administratívne priestory, najnovšie vybavenie, vybudované meno vďaka medzinárodnej podpore materskej firmy, vzhľad zamestnancov (napr. dress code), profesionálna komunikácia, celková reprezentácia firmy (reklamné predmety a pod). V neposlednom rade aj vyššia cena za poskytovanie produktov a služieb. Dodávaná kvalita opäť a) môže naplniť očakávania, b) nemusí.

Druhým typom firiem na trhu sú začínajúce firmy, ktoré vstupujú na trh s nižšou cenou aby uspeli (majú nižšie náklady a nezdá sa im fér z dôvodu dĺžky ich pôsobenia nasadiť trhovú cenu). Sú v podobnej situácii ako uchádzači bez certifikátu. Pod ich obalom sa môže nachádzať porovnateľná dokonca aj vyššia kvalita ako aj ich vnútorná motivácia.

Dobrým príkladom vnútornej motivácie je Microsoft, ktorý v roku 1993 spustil projekt interaktívnej encyklopédie, dostupnej neskôr aj na webe Encarta. „Americká firma si zaplatila odborníkov, ktorí zeditovali, spracovali a napísali spolu 62-tisíc článkov. Návštevnosť bola vždy priemerná, až celý projekt pochovala v roku 2009 Wikipedia. Bola oproti Encarte zdarma a mala tisícky dobrovoľníkov, ktorí dokázali udalosti a fakty na Wikipedii aktualizovať bez nároku na honorár v priebehu pár hodín. Dôvod? Pretože ich to bavilo a našli v tom zmysel. Nový model „otvoreného zdroja“, aký používa Wikipedia, sa za desaťročie rozrástol v pozmenenej forme na tisícky firiem. Personalisti a HR špecialisti si z neho vybrali to podstatné: zistili, že vnútorná motivácia je založená na radosti z práce.“*

Ľudia v biznise ako aj v HR v tomto zrejú, začínajú si vyššie uvedené veci uvedomovať. Verím, že nás všetkých čakajú „bonboniéry“ plné kvalitných bonbónov, ktorých chuť v ústach ostane sladká aj po ich zjedení :-)

Jana Lodňanková

*použitá literatúra: http://www.etrend.sk/podnikanie/cim-vyssi-plat-tym-mensia-motivacia-pracovat.html

Je certifikát, značka a obal stále viac ako skutočná realita?