Zrejme väčšina z nás niekedy absolvovala individuálny pracovný pohovor.  Je to najčastejší spôsob, ako sa tu ľudia uchádzajú o prácu a zamestnávatelia o ľudí. Zvyčajne sa stretnú dvaja ľudia tvárou v tvár, ale doba sa mení, preto sa dnes občas využíva aj videorozhovor .

Na veľtrhoch práce ma v tejto súvislosti  vždy fascinovali akoby dve strany jednej mince. Na jednej strane vzdelávanie kandidátov, ako sa na pohovor pripraviť, na druhej strane, za oponou vzdelávanie zamestnancov personálnych útvarov ako sa pripraviť na kandidátov. Aj webové stránky venujúce sa trhu práce dávajú hľadačom práce overené návody ako napísať životopis, ako sa obliecť na pohovor, ako pôsobiť, dokonca aj to, ako správne odpovedať na najčastejšie kladené otázky personalistov. Tí zas majú naporúdzi návod, ako klásť tie správne otázky, čo si na kandidátovi všímať, ako sa správne obliecť, ako položiť nepríjemnú otázku, ako dodržiavať zákonník práce a tiež ako správne zostaviť inzerát. Ako keby išlo o prípravu na boj. Bolo by nápomocné spoznať sa navzájom, prepojiť tieto sektory, vytvoriť dynamiku.

Podľa mojich skúseností aj pri stopercentnom dodržiavaní pravidiel, odporúčaní a ovládaní všetkých dostupných informácií je samotné stretnutie na pracovnom pohovore v každom okamihu jedinečné a preto môžu nastať aj situácie, na ktoré sa vôbec nedá vopred pripraviť. Štruktúrovaný rozhovor by mal byť istotou, no pri neočakávaných situáciách sa neistota prehlbuje. Je to komunikačná barla vytvorená z kukuričného šúpolia.

Myslím si, že aj tie najlepšie mienené rady a odporúčania, ako čo robiť na pohovore s uchádzačom viac škodia ako pomáhajú. Vo filme Diablov advokát zaznela výstižná veta „Najväčšia vada je rada.“ Stretla som sa napríklad s „naučenými“ kandidátmi, ktorí boli presvedčení, že ak mi pri privítaní pevne stisnú ruku, budem to hneď posudzovať ako prejav pripravenosti a odolnosti a budem ich hodnotiť ako správnych, sebavedomých kandidátov. Opak bol pravdou, vedela som, že človek si síce naštudoval informácie, ale zároveň nie je sám za seba. Niekedy bolo aj komické sledovať, ako rôzni kandidáti rovnako odpovedajú na tú istú otázku. Samozrejme, aj tu platí zásada: Akú otázku som položila, takú odpoveď som dostala.

Paradoxne sú úspešní ľudia, ktorí istým spôsobom vytŕčajú z davu, napríklad iným spôsobom napíšu životopis alebo HR špecialisti, ktorí sa o kandidáta zaujímajú iným spôsobom. Povedala by som, že čím je individuálny rozhovor partnerskejší, tým viac z neho môžu profitovať obe strany.

Pre zaujímavosť, na wikipédii sa dočítame, že pracovný pohovor predstavuje rozhovor, prostredníctvom ktorého si zamestnávateľ vyberá zamestnanca. Druhá strana, to, že aj zamestnanec je ten, kto si vyberá, sa nespomína. Ďalej sa uvádza, že pre kandidátov je dôležité vystupovanie a imidž, nie samotný fakt, či je vhodným kandidátom na danú pozíciu. Nazeranie na individuálny pohovor ako na nacvičený rozhovor, je z môjho pohľadu z cestné. Je divadlo dôležitejšie ako otvorený, férový obchod?

Možno si pri čítaní tejto vety zahromžíte: „To sa ti povie, otvorený, férový obchod, ale keby si súrne potrebovala prácu…“alebo „Keby si súrne potrebovala nájsť kandidáta…“ Rozumiem, ak je človek v úzkych, ale každé urýchlenie a súrenie nás neskôr počká. Napríklad v podobe toho, že o prácu alebo kandidáta prídeme a budeme musieť hľadať opäť. Nie je to zbytočne stratený čas?

Trh je miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci za účelom predaja tovaru a služieb. V rámci ľudských zdrojov človek hľadajúci prácu predáva svoju službu zamestnávateľovi. Je to proces, kde sa stretáva ponuka a dopyt. Výnimočne som sa stretla so situáciou, že človek prišiel predať svoju službu, prišiel ponúknuť činnosť, ktorej rozumie, ktorú pozná, ktorú vie robiť. Ak taký prišiel, bol úspešný. Na druhej strane je výnimočný neasymetrický prístup zo strany personálnych útvarov. Sama som absolvovala niekoľko pohovorov, kde bol personalista perfektne pripravený, mal svoju štruktúru, očakával správne odpovede, vôbec sa však nezaujímal o to, čo mu hovorím. Neprebiehal rozhovor.

Som presvedčená, že ak má na pracovnom trhu nastať zmena, je potrebné zamerať sa na individuálne sebapoznanie každého človeka, zmeniť nazeranie na vzťah kandidát verzus personalista a pochopiť, že pohovor je rokovanie o práci a za nejakú cenu, hľadanie prienikov medi zúčastnenými stranami, ale nie boj o moci a bezmocnosti.

Marianna Kadlečíková

Použitá literatúra:

Pracovný pohovor, http://sk.wikipedia.org/wiki/Pracovn%C3%BD_pohovor_(zamestnanie)

Je individuálny pracovný pohovor divadielko alebo obchod? (voľné uvažovanie)